Aj keď cestujem dosť často, svoj prvý jet lag mám za sebou až teraz. Človek k nemu príde vtedy, keď dlhou cestou lietadlom prekoná niekoľko časových pásiem.
Včerajším 12-hodinovým letom do juhovýchodnej rovnikovej oblasti sme preskočili 7 hodín, čo úplne obrátilo naše vnútorné hodiny tak, že sa musíme prispôsobiť novému cyklu svetla a tmy. V praxi to znamená, že kým tu sú práve teraz dve hodiny v noci, u nás doma ešte len pozeráte večerné televízne noviny.
Napriek tunajšej hlbokej noci sa mi nedrieme, za to o pár hodín budeme vstávať na raňajky. Neviem ako to zvládnem, ale akosi podvedome cítim, že pobyt a s ním spojené zážitky v Malajzii budú za ten dočasný zmätok v tele určite stáť.
