Ak by som mala navzájom porovnať Bärenschützklamm s Őtschegräben, rozumej Medvediu tiesňavu s tou Őtscherskou, našla by som pár zreteľných rozdielov. Obe sa síce nachádzajú v rakúskych Alpách, jedna však vo Fischbacherských, druhá v Mostviertelských. Zatiaľ čo tá prvá je plná rebríkov, mostíkov a lávok v prísnej jednosmerke, tá druhá je prechádzkou v oboch smeroch, s lavičkami ako jediným zabezpečenim celej túry. Tá prvá je preľudnená davychtivými “cvakačmi” foťákov, tú druhú si ľudia vychutnávajú iným spôsobom. Z chodníkov majú totiž možnost priebežne si odskakovať ku potoku Őtscherbach, ktorý tiesňavu po celej dĺžke lemuje a láka osviežiť sa v jeho blahodárnej vode. Nazvala by som to slobodou voľného pohybu, ktorú Vám rebríky v Bärenschützklamm nedovolia. Aj keď prechod Őtschergräben je oveľa menej náročnejšou túrou, poskytuje o to krajšie pohľady na scenérie dravého potoka pod nami a na skaly a riasy v ňom. Pózujú tu v dokonalej symbióze, akú môže vytvoriť iba sama príroda. O vodopádoch nehovoriac. Celú trasu z Wienerbrucku do Erlaufboden dlhú 15,3km sme prešli za 5:30hod s prevýšením 203m.
