Zakaždým, keď prídem do Drážďan, zmocní sa ma smútok. V mysli sa mi vybaví predstava o hrôzostrašnom bombardovaní mesta na sklonku II.sv.vojny. Desiatky tisícok obyvateľov prišlo počas štyroch kobercových náletov v priebehu troch dní o svoje životy. Z budov sa stali spálené ruiny a z pýchy mesta, ktorou bola kadetrála Frauenkirche iba veľká kopa sutiny. Od tragickej udalosti uz prešlo 80 rokov a ten, kto mesto navštívi dnes a nepozná históriu, ťažko by uveril, čím si Drážďany prešli. Zničené budovy vstali ako bájny fénix z popola a vďaka veľkej vôli obyvateľov tu dokonca opäť stojí aj navlas rovnaká katedrala Frauenkirche.Drážďany nepodľahli svojmu krutému osudu a aj preto sa dnes môžu pýšiť titulom Labskej Florencie.
