Nestihlo ubehnúť ani pol roka a ja som sa na Madeiru, ostrov večnej jari opäť vrátila. Aj keď sa už neopakoval pre mňa ten vzrušujúci pocit prvého razu, nadšenie z opätovnej návštevy bolo rovnaké, ak nie väčšie. Opäť sme zažili manévrovanie lietadla na jednej z najkratších pristavacích plôch na pilieroch tesne nad morom a opäť nás privítali typické strmé skalné útesy a pod nimi kaskády plné vínnej révy a banánovníkov. Opäť sme autom míňali asfaltové cesty lemované záhonmi rôznofarebných hortenzií a opäť sme sa mohli zhlboka nadýchnuť príjemného vlhkého vzduchu prevoňaného eukalyptom. Skrátka, niet krajšieho momentu ako návrat na Madeiru, príznačne nazývanú aj plávajúcou záhradou Atlantiku.socha Cristo Rei – vyhliadka Cabo Girao – pešia turistika po Vereda de Balcoes – mestečko Camara de Lobos – Funchal
