Mesto OHŇA i VETRA, DUBAJ Kaukazu či PARÍŽ Kaspiku. Týmito prívlastkami je častované Baku, hlavné mesto Azerbajdžanu, krajiny ktorá bola pred viac ako tridsiatimi rokmi súčasťou bývalého ZSSR.
OHEŇ v podobe rozsiahlych ropných polí, z ktorých ťažba vzácnej suroviny urobila z Baku bohaté mesto. Bohaté však iba pre hŕstku ľudí pracujúcich v tomto priemysle. Väčšina tu žijúcich ľudí bohužiaľ balansuje na hranici chudoby.
VIETOR vanúci od Kaspického mora spájajúceho Európu s Áziou dokonale vyvažuje horúcu klímu v meste. Aj keď svojou veľkosťou spĺňa charakteristiky mora, dokonca je slané, zostáva stále jazerom. Možno preto, aby bolo považované za najväčšie na svete.
DUBAJOM Kaukazu z neho určite robia pôsobivé budovy a mrakodrapy, v ktorých sídlia biznis centrá bohatých ropných spoločností. Sú iba nedávno postavené a nočné osvetlenia dávajú týmto 30-55 poschodovým budovám ten správny dojem luxusu.
Aj keď je v meste ešte stále zachovaných množstvo budov typických pre sovietsku éru, nájdeme tu i uličky, ktoré s určitou dávkou fantázie pripomínajú PARÍŽ. Zelené parky s množstvom lavičiek okolo fontán, promenády lemované záhonmi kvetov a bulváre plné paliem s výhľadom na nekončiaci horizont Kaspiku. To všetko robí z Baku nádherné romantické mesto.
A ľudia? To, že takmer 90% ľudí je moslimského vierovyznania je poznať na každom kroku. V obchodoch či na trhoch Vás obslúžia muži, v reštauráciách Vám jedlo donesie časník a na recepcii v hoteli Vám kľúč od izby odovzdá milý recepčný. Ich ženy sú totiž iba v domácnosti. Nie je to však znak nadradenosti mužom k ženám, ale naopak, prejav ich úcty k nim. Ich viera je veľmi silná, ale nie prehnane ortodoxná.
Napriek tomu, že Azerbajdžan sa v poslednej dobe často skloňoval v súvislosti s napätými vzťahmi s Arménskom, my sme sa tu cítili viac ako bezpečne. Ľudia si tu žijú pokojne, dokonca nás niektorí z nich poctili svojou pohostinnosťou a s hrdosťou porozprávali o svojej krajine, ktorú neskonale milujú. Rovnako ako my naše krásne Slovensko.