Ako sa zo “zavraždenej” pamiatky stane pamiatka UNESCO. Tak by mohol znieť nadpis článku o Starom moste v bosnianskom meste Mostar.
Jeho príbeh sa začal písať v 15.storočí kedy bola krajina súčasťou Osmanskej ríše a z pôvodne drevenej lávky sa postupne vybudoval pevný kamenný most, ktorý mnohým ľuďom svojím tvarom pripomínal dúhu.
Most prežil viac ako štyri storočia počas ktorých odolával nejedným nepokojom či vojnám. Tou osudnou sa mu však stala bosniansko-chorvátska vojna odohrávajúca sa pred tridsiatimi rokmi.
Presne tak, kým my sme si u nás žili v pokojnom mieri, v roku 1993 v Juhoslávii zúrila krutá občianska vojna. Ani dnes nie je výnimkou nájsť v meste budovy s jasne zreteľnými stopami po guľkách zo zbraní.
Cieľom takýchto strieľ a granátových útokov sa stal aj Starý most, ktorý bol zo strategických dôvodov na príkaz vojenských generálov zničený. Do rieky Neretvy tak behom chvíle popadali kusy kameňa vzácnej historickej a kultúrnej pamiatky a to iba z dôvodu prerušenia zásobovania miestnych obyvateľov. Tento čin bol neskôr odsúdený súdnym tribunálom a vyhlásený za vojenský zločin a zločin proti ľudskosti.
Po skončení dva roky trvajúcej vojny sa začalo s postupným obnovovaním mosta za pomoci tureckých inžinierov, ktorí mali najviac skúseností s takýmto druhom stavieb.
V roku 2004 uzrel svetlo sveta most, ktorý akoby z oka vypadol tomu pôvodnému. Jeho slávnostného otvorenia sa okrem iných zúčastnil aj princ Charles, dnešný kráľ Karol III. Zároveň bol most zapísaný aj na spomínaný prestížny zoznam pamiatok UNESCO.
Vďaka tejto úprimnej snahe a nemalým finančným investíciám môžu dnes turisti mieriaci do Mostaru obdivovať Starý most s jeho unikátnym tvarom, ako symbol mesta i symbol povojnového zmierenia a miestni muži opäť predvádzať svoju odvahu skákaním z jeho najvyššieho miesta do hlbokej rieky pod ním.