Po sérii poznávacích výletov to chcelo prinavrátiť sa k našej obľúbenej zážitkovej turistike a vyskúšať niečo nové, nepoznané a rovnako tak vzrušujúce 🙂
Rozhodli sme sa pre prieskumnú jazdu cyklodrezinou z Hronca do Čierneho Balogu a späť a môžeme iba skonštatovať, že je rozhodne nezabudnuteľným zážitkom pre všetky vekové skupiny bez rozdielu. No a my sa už tešíme na budúci rok, kedy Vám ju budeme môcť sprostredkovať!
JAHODNÁ. Maličká, doslova zastrčená obec na Žitnom ostrove, svojim názvom evokujúca sladkú chuť drobného ovocia na jazyku. Názov jej vraj dali vojaci kráľa Mateja Korvína, ktorí keď oddychovali na čistinke, dievčatá z blízkej osady im ponúkli čerstvo nazbierané jahody.
Nech už jej názov vznikol akokoľvek, každý kto túto dedinku navštívi, zanechá v ňom pocit dokonalej harmónie zo spojenia vody s okolitou prírodou. Nachádza sa totiž na jednom z brehov Malého Dunaja a je doslova oázou pokoja a relaxu. A my sme si tento vodný relax vychutnali celé tri dni nášho pobytu.
Ďakujeme všetkým Vám, ktorí ste prijali pozvanie na naše tradičné turistické stretnutie. Toľko pozitívnej energie, ktorá z každého z Vás sálala vytvorila dokonalý oblak radosti, šťastia a spolupatričnosti vznášajúci sa neustále vôkol nás. Milujem takéto stretnutia a chvíle, keď ľudia majú k sebe blízko, neriešia problémy a starosti nechajú aspoň na chvíľu bokom. Milujem humor a dobrú náladu, ktorej sa nám plným priehrštím dostalo aj od nášho nového priateľa Maťa Kopora.
Jeho láskavý humor a oduševnený prístup k životu nás všetkých nakazil natoľko, že ešte dlho zostaneme týmto príjemným “vírusom” infikovaní.
Keď sme sa pred dvomi rokmi na Krakovej holi stretli s turistami z oddielu Horec Partizánske, v duchu som vyslovila želanie mať družbu s podobným klubom turistov. A dnes sa mi moje želanie splnilo. Dnešná túra na Sivý vrch bola akousi minidružbou Žiaru a Partizánskeho, v pomere deväť ZH turistov ku siedmim z PE. Boli sme nielen zohratý team turistov, ale stali sme sa priateľmi, ktorých spája láska k horám a radosť zo života. Takže priatelia pozor, naše želania, či už vyslovené nahlas alebo iba v našej mysli sa plnia 🙂 Stačí, aby boli myslené úprimne a boli naozaj chcené.
Krásny slnečný deň ako stvorený na ešte krajší výlet do prírody. Tentokrát tam, kde sa o ňu ukážkovo starajú ľudia milujúci les a všetko to, čo k nemu neodmysliteľne patrí. Lesnícky skanzen vo Vydrove reprezentuje slovenské lesné hospodárstvo tak, ako by malo v skutočnosti vyzerať. Bohužiaľ, obraz dnešných lesov je z roka na rok horší a dramatickejší, preto bolo dnes balzamom na dušu vidieť, aký vie byť les dokonalý vo svojej kráse. Veď stačí, keď ľudia oň dbajú, chránia si ho a nepustia doň ťažkú techniku v mene chamtivého biznisu s drevom. Každopádne, dnešná prechádzka bola zážitkom s poučením a zároveň znovuobjavením krásy našich lesov, umocnená jazdou vláčikom Čiernohronskej železničky.
Lesy, ktorými zvykneme na našich túrach často prechádzať vnímame vždy ako príjemné spestrenie. Všímame si najmä značky na stromoch a občas odfotíme zaujímavý strom, či vykúkajúci hríb. Dnes sme sa zastavovali častejšie a pokúšali sme sa les vnímať aj trochu inak.Vďaka nášmu lesníckemu sprievodcovi, ktorého láska k prírode a najmä lesu bola cítiť široko-ďaleko, sme sa dozvedeli veľa zaujímavého. Ako les vzníká, aký doslova boj o prežitie stromy navzájom zvádzajú, ako na les pôsobia škodcovia a ako je drevo, ktoré po stromoch v lese zostáva akousi špongiou výživy pre tie žijúce. Myslím, že oddnes, keď budeme lesom prechádzať, budeme k nemu ešte viac pokornejší a navždy zostane pre nás chrámom, do ktorého máme povolené vstúpiť.
Výstup na Klenovský Vepor sa vďaka ešte stále zamrznutým chodníkom stal neplánovane adrenalínovou túrou. Vďakabohu, zvládli sme ju bez väčšej ujmy na zdraví. Naopak, odniesli sme si odtiaľ kopec zážitkov a spoznali nových turistov, ktorí sa ku nám pridali.
To terchovské srdce na dvoje sa delí, jedna strana plače, druhá sa veselí…
ľudová pieseň
Naša prvá túra s novozakúpeným autobusom. Vďaka nemu sme si mohli naplánovať prechodovú túru Veľkou Fatrou. Z Donovál sme sa lankovkou vyviezli na vrch Zvolen a hrebeňovkou po červenej značke na sedlá Veľký Šturec, Prašnické a Rybovské sedlo. Túra končila pri horskom hoteli Kráľova studňa, na ktorý sme sa dostali smerom od vysielača Krížna.
Na Záruby, najvyšší vrch v Malých Karpatoch sme putovali zo Smoleníc, popri jaskyni Driny. V Jahodníku sme sa osviežili a pokračovali smerom na zrúcaninu Ostrý hrad.
Turistika neveľkou Tesárskou roklinou, na začiatku ktorej sa nachádzajú zaujímavé útvary: Jednodierka, Dvojdierka a Osemdierka. Keďže túra bola naozaj krátka, deň sme vyplnili ešte návštevou zrúcaniny hradu Čabraď a neďaleko stojacou Vartovkou nad Krupinou.
Kedysi dávno na jednom svahu Súľovských skál rástol Hromodub. Jedného dňa okolo neho prechádzal obor, a keďže mu chýbal budzogáň, tak si povedal, že si z toho Hromodubu nejaký vyrobí. Ako si tak vyrezával svoj nástroj, nevšimol si, že z neho vyteká miazga a prilepil sa ňou o zem. Keď to zistil, tak sa veľmi nahneval a z celej sily ho zapichol do zeme a preklial ho. Z budzogáňa sa stala skala, ktorá tam stojí dodnes. Miestni ho volajú Zbyňovským budzogáňom.
Potulky po Národnom Parku Muránska planina s výstupom na tretí najvyššie položený hrad na Slovensku – Muránsky hrad.