O existencii Podnesterska ako krajiny a Gagauzii ako územia som ešte donedávna ani netušila. Obe určitým spôsobom súvisia s Moldavskom, bývalou krajinou ZSSR. Kým Podnestersko sa od Moldavska oddelilo a funguje ako zatiaľ žiadnym štátom neuznaná krajina, Gagauzia je ešte stále jednou z troch autonómií Moldavska.
Prívlastok separatistické územie, akým sa Podnestersko nazýva môže vo viacerých z nás vyvolávať obavy o bezpečnosť a cestovanie do takejto krajiny môže niekomu pripadať viac ako nepochopiteľné. Ale opak je pravdou. S kľudom a patričnou odvahou sme návšteve tejto krajine venovali náš posledný deň pobytu v Moldavsku. Priznám sa, ku spomínanému sebavedomiu a pocitu bezpečnosti v krajine vo veľkej miere prispel aj náš sprievodca Emilian, pôvodom Slovák žijúci v Moldavsku už niečo cez 30 rokov.
Pomohol nám prejsť cez moldavsko-podnesterské hranice a u ozbrojených colníkov vybavil potrebné jednodňové víza, ktoré pripomínali skôr cestovnú doložku z čias socializmu. A že na nás časy socializmu dýchali po celý deň strávený v tejto krajine zo všetkých možných kútov nie je pochýb.
Iba niekoľko kilometrov od hraníc parkujeme v prvom mestečku s názvom Bendery (nemýliť si prosím s Banderom). Tu sa nachádza zaujímavá stavba v podobe pevnosti, ktorá rovnako ako iné pevnosti bola zo strategických dôvodov vybudovaná neďaleko rieky, v tomto prípade rieky Dnester. Áno, práve podľa názvu tejto rieky bola nazvaná aj krajina Podnestersko. Pevnosť využívalo niekoľko významných ruských generálov ako napr. Suvorov, ktorý bol zakladateľom aj hlavného mesta Podnesterska Tiraspol.
Tiraspol nás ohromil. Mám na mysli nás, ktorých volajú Husákovými deťmi vychovávanými v duchu budovania socialistických tradícií. Kde sme sa pozreli, odvšadiaľ na nás pozeral Lenin. Lenin ako socha v nadživotnej veľkosti stojaca pred Úradom vlády, ktorý je vlastne sídlom šerifa ako tu nazývajú svojho prezidenta. Lenin ako busta s pionierskou šatkou omotanou okolo hrdla zas na nás hľadí z predsiene reštaurácie s príznačným menom Cнова в Cсср (rozumej Späť v ZSSR). A napokon Lenin z obrazu na nás dohliadal aj pri vychutnávaní si boršču, či pirohov v spomínanej reštaurácii. Všade samý Lenin, až mal človek potrebu zopakovať si jeho slávny výrok, ktorý zdobil každú nástenku v triede “Učiť sa, učiť sa, učiť sa!”
Kto by v Tiraspole hľadal obchodík so suvenírmi, hľadal by zbytočne. O turistov tu veľký záujem veru nemajú. Veď aj na čo? Pozrite si čo chcete a dasvidania. Podnesterské ruble, ktoré sme si hneď v prvom obchoďáku zamenili sme tak nemali ani na čo minúť. A tak som si ich pekne na pamiatku priniesla domov. Sú totiž originálne, pretože vzhľadom pripomínajú fiktívne bankovky zo spoločenskej hry Investor.
Gagauzia sa nachádza na takmer samom juhu Moldavska. Vchádzame do nej od podnesterských hraníc a v jej hlavnom meste Comrat (v preklade znamená čierny kôň) nás opäť ako inak víta socha Lenina a dokonca kráčame po ulici pomenovanej po ňom. V meste žije viacero národností od Rusov, Gagauzov či Rumunov a tak nás neprekvapuje, že nápisy na budovách sú tu až v troch jazykoch.
Záver tohto dňa bohatého na prekvapenia sme zakončili v záhradnej reštaurácii, tak typickej pre tento kraj vínnej révy. Ochutnávka zakuskov (rozumej za-kuskov) a troch druhov miestnych vín urobila bodku za exkurziou do krajiny, ktorá v očiach mnohých symbolizuje rešpekt a spomínané obavy. Ale verte, niet sa čoho báť. Zbrane nemusia hneď znamenať útok nepriateľa, zbrane môžu znamenať i obranu mieru.
