Galéria

« 18.07.2021 » Na Zelené pleso, II.turnus

Tam kde končí Dolina Zeleného plesa rozprestiera sa najtyrkysovejšie z tatranských plies Zelené pleso a nad ním stojí Chata pri Zelenom plese. Veľkú námahu s vymýšľaním názvov si tu veľmi nedali, aj keď chata v minulosti niesla meno Brnčalka. Dodnes sa nájdu turisti, ktorí ju inak ani nenazvú. Meno nesie po Albertovi Brnčalovi, predsedovi Slovenského horolezeckého zväzu, ktorému v roku 1950 neďaleko týčiaca sa Jastrabia veža vzala život.

« 17.07.2021 » Na Zelené pleso, I.turnus

Kedysi dávno bol na Jastrabej veži uložený drahokam, ktorý chcel istý mládenec podarovať svojej milej. Vyliezol hore a keď ho už takmer mal, skala sa zatriasla a on spadol do plesa aj s drahokamom. Odvtedy je Zelené pleso zelené. Toľko hovorí legenda o najkrajšom tatranskom plese. Nech už je pravda akákoľvek, isté je, že pohľad naň je vskutku očarujúci rovnako tak ako na tatranské štíty, ktoré ho obklopujú.

« 15.07.2021 » Kokořínsko - skalné reliéfy V. Levého

Množstvo pieskovcových skál, ktoré sa v okolí Kokořínska nachádza síce nie sú vhodné pre skalolezcov, za to sú vhodným objektom pre miestnych umelcov. Jednym z nich bol aj Václav Levý, sochár žijúci v 19.storočí, ktorý je dodnes považovaný za tvorcu najväčších sôch na voľnom priestranstve. V malom lesíku na trase dlhej sotva 4 km sme ich našli niekoľko. Had, Sfinga, Harfenice a Čertovy hlavy boli príjemnou bodkou na záver nasej túlačky za krásami Kokořínska.

« 14.07.2021 » Kokořínsko - Planý důl, hrad Houska, Máchovo jezero

Názov prírodnej rezervácie Kokořínský důl dáva tušiť, že naše turistické chodníky dnes viedli viac údolím ako hrebeňom. Žltá značka v Planém dolu nás bezpečne viedla vyšľapaným chodníkom, tu doprava, vzápätí zas doľava. A za každou zákrutou nás čakalo vždy nejaké prekvapenie v podobe vápencového skaliska, či rovno skalísk s typickými vyhĺbenými jamkami (voštinami) po celom ich obvode.
A keď sa nám po nekonečnom zvŕtaní sa pomedzi skaly zachcelo už aj nejakých výhľadov, zamierili sme si to rovno na tie najvyššie. Našli sme ich v podobe hradov Houska a neďalekého Bezdězu. Odtiaľ už iba na skok k Máchovmu jezeru, dovolenkového raja našich českých bratov.

« 13.07.2021 » Kokořínsko - Cinibulkova náučná stezka, hrad Kokořín

Krajina pieskovcových skál, borovicových lesov, kľukatiacich sa údolí a mohutných kopcov, krajina malebná, hodná slov básnika, či obrazov maliara. Karel Hynek Mácha i Antonín Mánes milovali tento kraj. A veru, mali aj prečo.
Túto turisticky zaujímavú oblasť CHKO Kokořinsko a Máchův kraj sme túžili navštíviť už dávnejšie a hneď ako sa nám naskytla prvá príležitosť, vyrazili sme. Prišiel čas všetky teoreticky naštudované turistické trasy zrealizovať v praxi. Tou prvou dnešnou bola Cinibulkova stezka vedúca zaujímavým skalným mestečkom s pútavými Pokličkami a s čerešničkou na záver – gotickým hradom Kokořín. Krajšie romantické bývanie si princezná so zlatou hviezdou na čele vybrať ani nemohla.

« 12.07.2021 » Kokořínsko - Mělník

Tak ako hrad Devín stráži rieku Moravu vlievajúcu sa do Dunaja, tak Mělnický zámek dohliada na rieku Vltavu, ktorá končí svoju 430km dlhú púť v rieke Labe. Mělník je v poradí ďalším kráľovským mestom, ktoré sa okrem iného pýši najstaršou vinohradníckou históriou. Už sám kráľ Karol IV. sem z Burgundska priviezol prvú révu a odvtedy sa tu pestujú kvalitné odrody hrozna a vyrába kvalitné víno. Historické námestie a jeho klenby sa nápadne podobajú tým, ktoré sme mohli vidieť v sérii filmov o Básnikoch 😉

« 12.07.2021 » Kokořínsko - Kutná Hora

Kutnú Horu som si odjakživa spájala so známou kostnicou, v ktorej sú do rôznych obrazcov poukladané kosti a lebky 40-tich tisícok ľudí. Na mesto s takmer 800-ročnou históriou by to však bolo veru málo. Bývalé kráľovské mesto bolo vďaka ťažbe striebra najbohatším mestom Českého kráľovstva a keby sa nebol Karol IV. rozhodol usadiť práve v Prahe, Kutná Hora by dnes bola hlavným mestom Česka. Strieborný klenot ale i mesto dvoch katedrál. Tak Kutnú Horu nazývajú domáci. Okrem historických budov a kostolov barokovo prečačkaných tu prekvapivo nájdeme aj ulicu Kremnickú. Niet sa čo čudovať. Kremnica je totiž jej partnerským mestom. A kremničania určite potvrdia že jedna z ulíc ich mesta nesie názov Kutnohorská.

« 10.07.2021 » Košice a vyhliadka Hradová

Kým sa z maličkej osady Villa Cassa stalo mestečko Cassovia a neskôr metropola východného Slovenska Košice, ubehlo takmer 800 rokov. Dnes sú Košice druhým najväčším mestom na Slovensku. Hlavné námestie, ktoré je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou u nás zdobia paláce nesúce mená svojich zámožných majiteľov, meštianske domy, kostoly viacerých vierovyznaní a množstvo terás. Dóm sv. Alžbety, ťažko prehliadnuteľný vďaka svojej monumentalite a prekrásnej gotickej výzdobe a napokon k námestiu neodmysliteľne patriace fontány. Jedna spievajúca, druhá ozdobená znameniami zverokruhu. Stačí vraj iba pohladkať to svoje, vysloviť želanie a silno veriť že sa splní 🙏

« 05.07.2021 » Z Chopku na Ďumbier

Keď sa rozhodnete zdolať nejakú vrcholovku v podobe výstupu na niektorý z najvyšších štítov, nemusíte byť hneď turista-sval(ista), či turista-extrém(ista). Vec je istá, lanovky nám pomôžu dostať sa na vrchol pohodlnejšie, ušetria kopec času a hlavne síl, ktoré môžme využiť na ďalšom pochode hrebeňom. Presne tak ako na dnešnej hrebeňovke z Chopku na najvyšší vrch Nízkych Tatier, ktorým je Ďumbier. Minimálne prevýšenie na kamennom chodníku bezpečne vedúcom vo výške 2000m.n.m časťou Cesty hrdinov SNP s dokonalými výhľadmi a na záver chutné pivko na Štefáničke. "Dvadcka" za lanovku za to rozhodne stála.

« 03.07.2021 » Hrebeňom Javorníkov

Po Kysuckých Beskydách, ktorými prechod sme absolvovali zhruba pred mesiacom prišli na rad aj susedné Moravsko-sliezske Beskydy. Hrebeňovka pohorím Javorníky viedla striedavo lesom i lúkami, raz českou, raz slovenskou stranou štátnej hranice priamo na vrchol Veľkého Javorníka. Pod vyhliadkou Stratenec nás štedrá spŕška dažďa trochu zdržala, aby nás po krátkej pauze na Malom Javorníku opäť dobehla v skicentre Kohútka. Ale to sme si už (ako býva zvykom na záver každej túry) s veľkou chuťou nadeľovali sústa z tradičného boruvkového knedlíku na horskej chate Portáš.

« 27.06.2021 » Slavošovským tunelom

Banskobystrický kraj je so susedným Košickým poprepájaný hustou sieťou ciest. Nie sú to však iba cesty, ktoré spájajú tieto dva slovenské kraje. Slavošovský tunel vybudovaný ako jedna zo štyroch tzv. Gemerských spojok bol vybudovaný počas II. sv.vojny. Aj ked ním žiadny vlak od tých čias neprešiel, dnes sa pýši prvenstvom najdlhšieho cyklotunelu v Strednej Európe. My sme ním prešli dnes na pešo, v úplnej tme a tichu, svietiac si na cestu čelovkami a baterkami. Takmer trištvrte hodiny pochodu v podzemí v nás namiesto strachu naopak vyvolávalo pocity vzrušenia z niečoho nového a nepoznaného. Škoda že región Gemeru dostatočne nevyužíva svoj potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Pritom okrem množstva jaskýň, ktorými je obdarený má čo ponúknuť aj náročnejším turistom vyhľadávajúcim tak zaujímavé miesta, akým je trebárs aj Slavošovský tunel.

« 26.06.2021 » Údolie Wachau

Vďaka postupnému uvoľňovaniu obmedzení na hraniciach so susednými štátmi, môžme aj my pomaly ale isto obnovovať naše zahraničné výlety. Aj keď do Rakúska zvykneme chodiť najmä za turistikou, dnes prišiel rad na poznávačku. Tak či tak, menšiu túru sme si aj tak neodpustili 😉. Údolie Wachau, ktorým sa tiahne rieka Dunaj je okrem na husto vysadenych viníc posiate i hradmi, z ktorých výhľady sú jedinečné. Kláštor benediktinov v Melku, hrad Dürnstein a historické mestečko Krems. Na krokomeroch nám svieti 12,7km. Ja to tvrdím stále: odmysliac si prevýšenie, poznávací zájazd sa nachodenými km kedykoľvek vyrovná tomu turistickému.

« 19. a 20.06.2021 » Náučným chodníkom Roháčske plesá

Uplynulý víkend sme mohli vďaka slnečnému počasiu využiť aj na jednu z vysokohorských túr. Vybrali sme si Roháče, najmalebnejšiu časť Západných Tatier.
Na Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé či Baníkov sme síce nevystúpali, o to viac sme si vychutnali nádherné Roháčske plesá tesne pod nimi. Štyri plesá, kaskádovito uložené v rôznych nadmorských výškach s vodou čistou a priezračnou, okolo ktorých bola ešte stále hrubá snehová pokrývka. Žiara slnka cez prísne štíty nad nami, biely sneh a modrá voda, divoké kačky a hukot vodopádu. Dokonalá idylka, ktorá v človeku dokáže vyvolať harmóniu, pokoj a lásku k životu.

« 12.06.2021 » Z Liptovskej Tepličky na Kráľovu hoľu

Čo ženie ľudí na vrcholy hôr? Túžba prekonať samých seba alebo skôr iba vychutnanie si jedinečných výhľadov z výšok, ktoré za bežných okolností nemáte šancu uvidieť? Alebo oboje ruka v ruke?
Nech už je to tak či tak, jeden z horských vrcholov sme zdolali aj včera. Na Kráľovu hoľu (1948m) vedie niekoľko prístupových trás. Tými najfrekventovanejšími sú výstupy zo Šumiaca a Telgártu kvôli možnosti okružnej túry. My, vďaka nášmu autobusu sme si mohli dovoliť spraviť túru prechodovú z Liptovskej Tepličky a prejsť tak doslova tromi chotármi Slovenska, z Liptova cez hrebeň Nízkych Tatier až na Horehronie.
Turistika je skrátka životný štýl a mňa veľmi teší, že z roka na rok a z týždňa na týždeň sa ku nám pridávajú nadšenci, ktorí rovnako ako my podľahli čaru horskej prírody.

« 05.06.2021 » Z Kalamenov na Liptovský hrad

To, že je Liptov najmalebnejším kútom našej krajiny sme vedeli už dávno. Nám stačil iba jeden deň na to, aby sme sa opäť presvedčili o pravdivosti tohto tvrdenia.
Liptovský hrad, ktorého hradby stoja najvyššie zo všetkých hradov na Slovensku nám ponúkol jasné dôkazy o tom, že liptovské lazy s okolitými tatranskými štítmi tvoria dokonalú symbiózu živej a neživej prírody. A tej sme si veru užili v ten deň hneď niekoľko. Dokonalé závoje padajúcej vody Lučanského vodopádu, kúpeľ v prírodnom jazierku Kalameny a sotva týždňové teliatka pijúce mliečko z maxi cumľov, ktoré v ženskej časti našej skupiny vyvolávali materinské city. To môžte zažiť iba na farme Agro Racio v Ľubele, kde vás po krátkej exkurzii pohostia vynikajúcim čerstvo vyrobeným kravskym syrom. A k Liptovu neodmysliteľne patria aj architektonické skvosty. Jeden sme našli v dedinke Svätý Kríž v podobe najväčšieho dreveného artikulárneho kostola na Slovensku. To že sa doňho zmestí 5000 návštevníkov sme sa presvedčili, keď sme doň vstúpili.
Na začiatku som písala, že na návštevu Liptova nám stačil iba jeden. Opravujem, nestačil. Veľmi radi sa sem opäť vrátime a určite už čoskoro.

« 29.05.2021 » Studenovodské vodopády vo Vysokých Tatrách

V Starom Smokovci to dnes ráno vyzeralo beznádejne. Čiernym oblakom nad nami sa zrazu zachcelo vyliať snáď všetok svoj obsah priamo na nás. Verili sme však priaznivým predpovediam a nenechali sa odradiť od vidiny pekného výletu. A tak sme z nášho autobusu načas urobili pojazdné kino. Oprášili sme náš dlho nepoužívaný televízor a sotva stihlo ukrojiť 20 minút z Obecnej školy, bolo po daždi. Cestou na Hrebienok nám na hlave pristane ešte pár posledných zablúdených kvapiek, ale to sa už tešíme s líškou Eliškou na chodníku ku Zamke. Pri Reinerke nás okrem chatára Petrasa víta aj jelenica Nina. Po zlom počasí už niet ani stopy, len sem tam očami dvíhame posledný obláčik hmly nad Lomničákom. Studenovodské vodopády nám na rozlúčku zaspievajú svoje hlučné árie a my spokojne môžeme odísť späť domov.

« 26.05.2021 » Náučným chodníkom Hrebienok

Tak sme sa opäť po dlhom čase vrátili do Tatier. Našu pravidelnú každoročnú zimnú turistiku Hrebienok-Ľadový dom-Reinerka sme tentokrat vymenili za jarnú verziu. Zo zimnej parády tu ešte stále zostal stáť Ľadový dóm, verne čakajúci na svojich návštevníkov - navrátilcov, ktorí budú môcť ešte pár posledných dní obdivovať do ľadu vytesanú krásu mesiace udržiavanú pod chladiacim stanom. Po snehu vonku už ani stopy, iba pocukrované okolité štíty Lomničáku, Pyšného a Slavkovského štítu nie a nie sa so zimou rozlúčiť. Zato vodopády Studeného potoka, v zime spiace pod hrubou snehovou perinou práve na jar spúšťajú svoj úchvatný koncert. Skrátka Tatry sú úžasné v každom ročnom období.

« 22.05.2021 » Po stopách hradov Cerovej vrchoviny

Našim dnešným plánom bolo prejsť skalné hrady Cerovej vrchoviny nachádzajúce sa v regióne Novohrad. A sčasti sa nám to aj podarilo. Pozostatky hradu Hajnáčka týčiaceho sa na vysokom vulkanickom brale boli neprehliadnuteľné. Išli sme si však oči vyočiť aby sme našli v poradí druhý hrad, ktorým bol Pohanský hrad. Márna snaha. Hrad tu nikdy nestál a tak by sa aj názov mohol zdať byť mätúci, ak by sme nepoznali všetky súvislosti. Pohanským hradom sa nazýva národná prírodná rezervácia v podobe súvislej stolovej hory vytvorenej z vyvreniny čadiča a bazaltu. Zároveň je aj najvyšším vrchom Cerovej vrchoviny. Pred 3500 rokmi tu útočisko našli prví obyvatelia našej krajiny Kelti a neskôr aj Slovania, ktorí si tu vybudovali svoje hradisko. A keďže sa tu po nich našlo množstvo pohanských oltárov a obetísk, miesto dostalo príznačné pomenovanie.

« 15.05.2021 » Veľká a Malá Rača

Kysucké Beskydy sú snáď najmenej navštevovaným turistickým regiónom na Slovensku, odmysliac si hustú sieť lyžiarskych vlekov. Možno je to tým, že je dosť "od ruky" vzhľadom na jeho polohu hraničiacu na severe s Poľskom a na západe s Českom. Každopádne, absenciu turistov sme iba uvítali. Mohli sme si tak v kľude bez akýchkoľvek davov vychutnať nádhernú hrebeňovku z Oščadnice cez najvyšší vrch Veľkú Raču s výhľadmi na celý hrebeň Krivánskej Fatry, Stoh, Veľký a Malý Rozsutec, Choč a poľské Pilsko. A počasie? Predpovedaný dážď nás zastihol až na terase kaviarne pred orlojom v Starej Bystrici.

« 09.05.2021 » Brdárka a Veľký Radzim

Cestovať 200km kvôli deviatim kilometrom túry chce naozaj mať silnú motiváciu. A tá nám rozhodne nechýbala. Skrývala sa v štyroch tisíckach rozkvitnutych čerešní v Brdárke, jednej z maličkých osád na Gemeri. Bola to naozaj skutočná rapsódia v bielom. Stačilo vyšľapať na neďaleko stojaci Veľký Radzim a z jednej strany uvidieť do biela rozkvitnuté čerešňové sady a zo strany druhej do biela pocukrované tatranské štíty.

« 08.05.2021 » Z Pezinskej Baby na Červený Kameň

Keď jar vystrieda zimu. Táto myšlienka sa mi neustále preháňala hlavou na dnešnej túre, prechádzajúc po takmer polroku rovnakými miestami. Jarné slnko sme si síce užívali a sýto zelenú prírodu tiež, ale zima ma naozaj čosi do seba 😎
Pezinská Baba - Traja jazdci - vyhl. Veľká homoľa - Zochova chata - vyhl. Kukla - hrad Červený Kameň - 16km pohorím Malých Karpát

« 01.05.2021 » Cez Kršlenicu na Plavecký hrad

Pôvodne to dnes mal byť výlet do čerešňami zakvitnutej Brdárky, počasie však rozhodlo za nás. A tak sme sa po týždni opäť raz ocitli v Malých Karpatoch. Tentokrát sme zamierili zdolať vyhliadkový skalný masív Kršlenica, Jeleniu horu s Jeleňou skalou a 14km púť sme zavŕšili na hradbách Plaveckého hradu. Náhla zmena plánu niekedy skutočne nemusí byť na škodu 👏😎😉

« 24.04.2021 » Hrady pod malokarpatskými Zárubami

Svitá vraj na dobré časy a tak sme po dlhej dobe mohli konečne vyraziť za hranice všedných dní, dokonca i okresov. Do batohov sme si okrem poživne tentokrát pribalili aj testy a poďho zdolávať vrcholy. Prvým bol hrad Ostrý Kameň, druhý v poradí najvyšší vrch Malých Karpát Záruby a do tretice Havrania skala. Vápencové bralá striedali dubové lesy, síce chudobné na stromy zato plné medvedieho cesnaku. Čo u nás vzácnosťou, to v Malých Karpatoch inváziou 😉

« 05.12.2020 » Mikulášske Sitno

Naša každoročná mikulášska turistika na legendárny vrch Sitno viedla tentokrát zo Štefultova, časti mesta Banská Štiavnica po lesnom náučnom chodníku Banské jarky. Históriou tunajšieho baníctva znalí vedia, že práve hĺbenie dlhých jarkov bolo kľúčovým faktorom na výstavbu banskoštiavnických tajchov. Jarky mali za úlohu pozbierať všetku dažďovú vodu stekajúcu z okolitých kopcov a priviesť ju do spomínaných tajchov, ktorých úlohou bolo odčerpať hromadiacu sa spodnú vodu z baní. Skrátka poraziť vodu vodou. Keďže v okolí netečie žiadna rieka ani potok, napĺňanie tajchov skutočne záviselo iba od samotnej prírody. Výdatné dažde a topiaci sa sneh dokázali tajchy naplniť za dva až tri roky. Budovanie tajchov je rovnako zaujímavá kapitola histórie mesta Banská Štiavnica siahajúca až do začiatku 18.storočia. Ale o tom zasa niekedy nabudúce pri ďalších potulkách Podsitnianskym krajom.

« 28.11.2020 » Pezinská Baba, Zochova chata, Červený Kameň

Rovnako ako jeseň dokáže prírodu dokonale zafarbiť, zima ju vie následne majstrovsky nadizajnovať. To čo mráz dokáže urobiť s obnaženými konárikmi stromov a s poslednými zelenými listami kríkov je skutočne znamenitým dielom matky prírody. Zamrznutá námraza, ktorú vietor pozhadzoval zo stromov, na zemi premení sa na čerstvo napárané perie. A vyhliadky mrazom zakuklené pýšia sa svojimi bielymi svetrami pestrých nórskych vzorov. Dnes to skrátka bolo o dokonalosti a jedinečnosti prírody, do ktorej by bolo hriechom akokoľvek zasahovať. Stačí iba s úžasom pozorovať a nechať sa inšpirovať.
Pezinská Baba-Kamenné vráta-Traja jazdci-Veľká Homoľa-Tisové skaly-Zochova chata-vyhliadka Kukla-hrad Červený Kameň

« 21.11.2020 » Cez Králickú tiesňavu na Skalku

Králická tiesňava neďaleko BB je sotva 30 minút trvajúca prechádzka vedúca popri dravom potoku a nádhernom vodopáde. Tiesňava ústí v dedinke Králiky odkiaľ je už iba na skok na Skalku. A práve pohľad na červený vysielač hrdo vypínajúci sa do modrého neba nás presvedčil zmeniť naše pôvodné turistické plány. Chcelo to prekonať trošku strmšie stúpanie cez Králické a Bystrické sedlo a o hodinku na to, sme sa už kochali výhľadmi na hrebeň Veľkej Fatry a zasnežené vrcholy Ďumbiera a Chopku. Pôvodný záver v dedinke Kordíky sme si mohli dovoliť skrátiť skratkou do Tajova aj vďaka našej vymoženosti: kde my, tam i náš bus

« 17.11.2020 » Pajštún, Dračí hrádok, Biely Kameň

Horský celok Malých Karpát na juhozápade Slovenska nevyniká extra vysokými vrchmi. Ten najvyšší tu dosahuje výšku sotva 800m, zato turistických a cyklistických chodníkov je tu viac ako dosť. V dnešný slnečný novembrový deň sme si na prieskumnú túru vybrali oblasť Pezinských Karpát, konkrétne Borinka - hrad Pajštún - Dračí hrádok - zrúcanina hradu Biely Kameň - Svätý Jur. Budúcu nedeľu v objavovaní krás Malých Karpát pokračujeme...

« 18.10.2020 » Kršlenica, Plavecký hrad

Prechodovú túru z Plaveckého Mikuláša cez unikátnu prírodnú rezerváciu Kršlenica až ku Plaveckému hradu sme mali v pláne zorganizovať už dávnejšie. No keby som vedela akými nádhernými prírodnými scenériami prechádza turistický chodník, určite by som naše plány neodkladala tak dlho. Napriek pokročilej jeseni sú tu stromy ešte sviežo zelené, akoby nepripúšťali fakt, že niekde už padla snehová pokrývka. Darmo, Malé Karpaty nie sú Vysoké Tatry. I keď nie sú plné impozantných štítov, oplývajú inou krásou. Krásou, ktorej sa dá iba ťažko odolať.

« 11.10.2020 » Gýmeš, Studený hrad, Oponický hrad

Dnešný predpovedaný dážď sa nekonal. Aspoň nie v pohorí Tribeč, neslávne nazývanom aj bermudským štvoruholníkom. Štyri okresné mestá (NR, ZM, TO, PE) totiž ohraničujú oblasť kde za posledných 70 rokov za záhadných okolností zmizlo pár ľudí. A práve z tohto dôvodu sa naša čisto ženská skupinka držala celý čas v tesnom závese :-). Za prekvapivo slnečného počasia sme stihli prejsť hrady Gýmeš, Studený hrad a aj neďaleký Oponický hrad. A dôležité info na zaver: domov sa navraciame v plnej zostave😉

« 10.10.2020 » Zejmarská tiesňava

V Slovenskom raji sa musí každý doslovne cítiť ako v raji. A my nie sme výnimkou. Dôkazom toho je fakt, že za posledný mesiac sme ho navštívili trikrát. Opäť sme si zopakovali prechod rebríkmi Zejmarskej rokliny, ktorú lemuje niekoľko vodopádov. Po posledných dažďoch boli tentokrát naozaj výdatné. Októbrové slnko sa predieralo pomedzi stromy a počkalo nás aj na vyhliadke Havranej skaly. Ďalší krásny deň sme spoločne prežili. A raj nás opäť nesklamal.

« 27.09.2020 » Manínska a Kostolecká tiesňava II.turnus

Skalný masív Veľký Manín vypínajúci sa nad tiesňavou pod ním je ideálnym vyhliadkovým miestom na okolité vrchy. Napriek tomu, že zalesneným terénom vedie náučný chodník, na tie najkrajšie vyhliadkové miesta sa dostanete iba neoznačenými za to vyšliapanými chodníčkami.
Pri väčšej skupine, ktorá má vždy tendenciu rozdeliť sa na minimálne dve skupiny, nemáte šancu usmerniť všetkých tým správnym smerom. Preto som dnes túru poistila ešte jedným sprievodcom, aby nikto z našich turistov nebol ukrátený o naozaj dychberúce výhľady na vrchy pred nami i údolia pod nami. Vďaka Michal. Za seba i za ostatných.

« 24.09.2020 » Manínska a Kostolecká tiesňava I.turnus

Napriek správam o zhoršení počasia na záver týždňa sme sa nedali odradiť a predsa len sa vybrali na plánovaný prechod Manínskou a Kostoleckou tiesňavou. A dobre sme urobili. Hmla nám síce z rána nedovolila urobiť fotky z výhľadových skál, zato lesu dodávala zvláštny tajomný ráz. Pri zostupe keď sme už prechádzali pomedzi skaly Veľkého a Malého Manínu zrazu vykuklo slnko a jeho lúče sa nás už nepustili. Svietili na nás aj pod Kostoleckým dómom a aj pri vychutnávaní si kávičky v penzióne - bývalej škole, v ktorej pred 100 rokmi učil Peter Jilemnický.

« 20.09.2020 » Levoča, II.turnus

Týždeň s týždňom sa zišiel a my sme sa opäť vrátili tam kde sme sa cítili ako v raji. V Slovenskom raji. A opäť sme si zopakovali osvedčenú trasu, tentokrát však v trojnásobnom počte výletníkov. Po doobedňajšej prehliadke Dobšinskej ľadovej jaskyne nás nekonečné serpentíny v juhovýchodnej časti raja priviedli do Spišskej Novej Vsi a napokon do Levoče. V jej historickom centre sme si užili atmosféru dýchajúcu stredovekom, v Bazilike sv. Jakuba vzhliadli k oltáru Majstra Pavla a na záver vyšľapali strmú krížovú cestu na Mariánsku horu. Čo dodať na záver? Trojnásobný počet, trojnásobna radosť. Vaša i naša, priatelia ❣️

« 19.09.2020 » výstup na Sivý vrch

Sivý vrch. Najzápadnejší zo Západných a najskalnatejší zo skalnatých. Výstup naň nie je vôbec jednoduchý, ale za tie výhľady na protiľahlý masív Roháčov určite stojí.
Prechodovka z Bielej skaly cez Radové skaly na Sivý vrch a Babky so záverom v Bobroveckej Vápenici. 16km/8hod/1070m prevýšenie.

« 15.09.2020 » Levoča

Na kúsok od raja nachádzajú sa dve perly z čias stredoveku v podobe miest Spišská Nová Ves a Levoča. Kým v Spišskej sme navštívili iba zábavné "laboratórium", v Levoči sme strávili času oveľa viac. Prezreli sme si celé námestie, baziliku s oltárom a vyšľapali strmú krížovú cestu na Mariánsku horu. A to všetko v rámci príprav na najbližšiu nedeľu, kedy sem opäť zavítame.

« 14.09.2020 » tiesňavou Veľký Sokol

Aby sme dnes mohli absolvovať turistický prechod najdlhšou tiesňavou raja, ktorou je Veľký Sokol, museli sme sa z juhu národného parku presunúť na jeho severozápad. Prechod tiesňavou nám trval takmer tri hodiny a viedol viacmenej potokom, ktorý sme cez kamene preskakovali z jednej strany na druhú. Neskôr sa pridali drevené rebríky, vlhké steny skál a hučiace vodopády. Výstup občas sťažili klzké drevené trámy, ktoré preverili náš balanc, keďže viedli stredom potoka bez možnosti čohokoľvek sa pridržať. Ale úspešne, bez ujmy a s patričnou hrdosťou sme tento technicky náročný výstup zvládli.

« 13.09.2020 » Zejmarskou tiesňavou

Zatiaľ čo severná časť národného parku je turistami navštevovaná častejšie kvôli väčšej atraktivite turistických chodníkov, tá južnejšia je naopak pokojnejšia a turistami napriek víkendu takmer prázdna. Svojou krásou však v ničom nezaostáva. Zejmarská roklina plná rebríkov a reťazí, ktorou sme dnes prešli je toho jasným dôkazom. Chutné pivko v sedle Geravy, túra na Predný a Zadný Hýľ, Čertovo sedlo a podvečerné člnkovanie na Palcmanskej Maši. Juh je skrátka 🔝a🆒

« 12.09.2020 » Stratenský kaňon

Hnilec je rieka, ktorá spolu s Čiernym Váhom, Hronom a Hornádom pramení pod Kráľovou hoľou. A práve po stopách tejto rieky sme sa dnes rozhodli putovať. Doobeda sme navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej nezaľadnené vápencové steny formovala po milióny rokov práve táto rieka. Na povrchu pokračovala v hĺbení Stratenského kaňonu, ktorý bol pre nás skutočnou romantickou prechádzkou. No a v dedinke Dedinky sa na rieke vybudovala priehrada s názvom Palcmanská Maša. A aj keď rieka Hnilec pokračuje svoju púť do Margecian, kde sa vlieva do Hornádu, naše dnešné kroky skončili tu, neďaleko Maši, v chalúpke s príznačným menom Maša.

« 05.09.2020 » Zbyňovský budzogáň, Súľovské skaly

Kedysi dávno vraj na svahu rástol Hromodub. Jedného dňa okolo neho šiel obor a povedal si, že si z toho Hromodubu vyrobí budzogáň. Ako si tak vyrezával svoj nástroj, nevšimol si, že z neho vyteká miazga a prilepil sa ňou o zem. Keď to zistil, nahneval sa a z celej sily ho zapichol do zeme, preklial ho a z budzogáňa sa stala skala, ktorá tam stojí dodnes.

« 29.08.2020 » Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca

Muránska planina je jeden z našich najmalebnejších národných parkov. Kravičky, ovce, kozy, kone, somáriky, ba dokonca i sysle zbadáte kamkoľvek sa zahladíte do šírej diali. Spásajú horské lúky, ktoré vďaka nim vyzerajú ako koberce rôznych odtieňov zelenej. A smotana, syr, bryndza či žinčica? Hmmmm, tak tie tu chutia tiež o čosi lepšie.
---->> Tisovec - parnou zubačkou do Zbojskej - Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca - Čertova dolina - sysľovisko Biele vody

« 26.08.2020 » Splav Dunajca do Szczawnice

Kto sa neplavil Dunajcom na plti, v Pieninách ako by ani nebol... No a v tomto duchu sme si túto povinnú jazdu dnes splnili 😉
A z Lesnice do poľskej Szczawnice a potom šup lanovkou na Palenica szczyt.
Tri nádherné dni ušli ako voda. A niet sa čo čudovať, pretože keď strávite chvíle s ľuďmi, o ktorých existencii ste včera ešte netušili a dnes máte pocit že sa poznáte večnosť, čas skutočne nevnímate. Aj pre toto našu prácu milujem ❤️

« 25.08.2020 » Pieniny, Vysoké Skalky

Aj keď je skalný masív Troch Korún považovaný za symbol Pienín, ich krásu si najradšej vychutnávame pohľadom zdola. Energiu potrebnú na ich zdolanie si šetríme na Vysoké Skalky, ktoré sú oficiálne najvyšším vrchom Pienín. Svojou výškou Tri Koruny prevyšujú síce iba o 60cm, za to výhľady z nich sú rovnako očarujúce. Navyše bez preplnených chodníkov a bez vyberania poplatkov.

« 24.08.2020 » pamiatky UNESCO na Spiši

Oblasť Dolného Spiša je bohatá na prírodné a kultúrne pamiatky. Mnohé z nich sa vďaka svojej výnimočnosti stali národnými pamiatkami a tie najhodnotnejšie dokonca získali miesto na prestížnom zozname UNESCO. Kostol sv. Ducha v Žehre, travertinové územie Drevenik, Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a Spišský Jeruzalem. 8km dlhý náučný chodník vedúci týmito miestami sme ukončili pri gejzíre Sivá brada.

« 16.08.2020 » výstup na Babiu horu

Symbolom Oravy je vrch Babej hory, u poľských susedov nazývanej aj Diablak. Zlé jazyky tvrdia, že takéto nepekné pomenovania dostala kvôli stabilne nepriaznivému daždivému a veternému počasiu s častými búrkami. Aj preto sme sa na túto dlho plánovanú túru pripravovali maximálne zodpovedne a počasie viac ako inokedy starostlivo monitorovali. A vyplatilo sa. Babia hora nás za našu trpezlivosť odmenila a slnečným počasím s občasným osviežujúcim vánkom nás privítala na svojom skalnatom vrchole. A rovnako tak i jej nižšia sestra Malá Babia hora, ku ktorej vedie príjemná výhľadová hrebeňovka.

« 13.08.2020 » výstup na Tlstú a Ostrú vo Veľkej Fatre

Dve krásavice hrdo vypínajúce svoju skalnatú hruď nad bránou Gaderskej doliny. Jedna oblých tvarov, naopak tej druhej akoby vytŕčali všetky kosti. Tlstá a Ostrá. Nerozlučné kamarátky, stojac ruka v ruke vítajú svojich návštevníkov a sľubujú zážitok každému kto sa odhodlá poctiť ich výstupom na ne na obe. A verte, že Vás nesklamú. Pohostia Vás príjemnou túrou a dokonalými výhľadmi snáď do všetkých svetových strán. Dokonca Vám garantujú, že sa ku nim na návštevu určite ešte vrátite. Tak ako my 😉

« 11.08.2020 » tiesňava Wasserlochklamm

Päť nádherných vodopádov, z ktorých sa valia holdy divokej vody priamo cez úzke kaňony a ponad stupňovito vyhĺbené jaskynné kotliny. To je Wasserlochklamm, ďalšia z okúzľujúcich rakúskych tiesňav.

« 11.08.2020 » tiesňava Nothklamm

Okrem tiesňavy Wasserlochklamm sa v oblasti Göstlingerských Álp nachádza ešte jedna nemenej zaujímavá tiesňava Nothklamm, ktorou romantickú prechádzku sme si nemohli nechať ujsť. A na záver už len pohodička so zmrzlinou v rukách pri jazere Lunzer See.

« 09.08.2020 » Korzo Zálesie, rameno Malého Dunaja

Pôvodne to dnes mala byť iba krátka prechádzka po drevenom moste vybudovanom iba niekoľko pár centimetrov nad hladinou Malého Dunaja. Prechádzka týmto korzom trvala však iba dovtedy, kým sme nenatrafili na voľne položené člny na brehu ramena. Aj keď sme posledné dva dni strávili viacmenej plavením sa na vode, neodolali sme ani teraz. Tentokrát sme však veslá namiesto iných držali my sami ⛵⚓

« 08.08.2020 » Plťou od mlyna ku mlynu, Malý Dunaj, Klátovské rameno

Žitný ostrov je územím s najúrodnejšou pôdou a bohatými zásobami podzemnej vody. Kombinácia slnka a dostatku vody prospieva všetkým tu rastúcim druhom kvetov, stromov, ale i ovociu a zelenine, ktoré tunajší pestovatelia vozia aj na naše tržnice. Okrem toho je Žitný ostrov aj najväčším riečnym ostrovom v Európe. Niet sa preto čo diviť, že aj dnešný deň patril plavbe na vode. Tentokrát to bolo plavenie sa plťou po Malom Dunaji po vodnom náučnom chodníku Od mlyna ku mlynu t.j. od Tomášikova po Jahodnú s krátkou zastávkou na Tomášikovskom jazere a turistikou po brehoch Klátovského ramena.

« 07.08.2020 » CHKO Dunajské luhy

Keď som počas môjho nedávneho štúdia odovzdávala vypracovanú seminárnu prácu so zadaním CHKO na Slovensku, už vtedy ma zo všetkých štrnástich zaujala pre svoju výnimočnosť oblasť Dunajských lúh. Dunaj a sieť jeho nespočetných mŕtvych a bočných ramien, vrátane Malého Dunaja, ktoré tvoria najväčšiu vnútrozemskú riečnu deltu a zároveň najväčšiu zásobáreň pitnej vody v Európe.
Vďaka odbornému sprievodu pracovníka miestnych štátnych lesov sme sa dnes mohli plaviť loďkou po jednom z ramien okolo ostrova Orliaka morského a pozorovať vzácne rastlinstvo a hlavne vtáctvo, ktoré tu hniezdi. A bol to pre nás skutočne nevšedný zážitok, na ktorý určite len tak nezabudneme.

« 1 z 2 »