Fotogaléria

Orava patrí spolu s Liptovom, Spišom a Gemerom k najpríťažlivejším slovenským turistickým regiónom. A niet sa čo diviť. Návštevník tu určite ocení nielen množstvo turistických atrakcií vsadených do tohto rázovitého a idylického prírodného prostredia, ale hlavne ochotu a prívetivosť miestnych prevádzkovateľov. Hovorí sa iný kraj, iný mrav. A na Orave si na dobré mravy naozaj potrpia 👏👏👏

Hrady. Stoja tu už od dávnych vekov. Sú nemými svedkami životov šľachty i bojov, ktoré sa o ne viedli. Hrady, ktoré sme dnes navštívili v rámci nášho výletu: Šomoška, Fiľakovo a Divín spája rovnaká história. Rovnaké storočie vzniku, tatárske vpády, obsadenie Turkami a napokon aj ich zničenie cisárskymi vojskami. Čo však spoločné nemajú sú dychberúce povesti, ktoré sa o každom z nich tradujú.

Pomedzím Veporských a Stolických vrchov vedie jedna z najkrajších hrebeňových túr Slovenského rudohoria. Začína nad obcami Drábsko, Sihla a Lom nad Rimavicou, prechádza Cisárskou hoľou a končí v obci Utekáč. Celú trasu odlesneným hrebeňom lemujú lúky bohaté na lúčne kvety, lesné jahody i maliny. V diaľke vypínajúci sa masív Klenovského Vepora a doširoka otvárajúce sa výhľady na ihličnaté lesy v dolinách a na pasienky s ovečkami a kravkami uprostred nich. Nádherný to kus slovenskej zeme.

Všetko je tak ako má byť. Túto vetu sme si dookola opakovali cestou na Südwandhütte, chatu učupenú pod masívom Dachsteinu v nádeji, že sa nám uľaví. Všetky lístky na lanovku na ľadovec pod vrcholom Hunerkogel boli totiž beznádejne vypredané. Neviem, aká vesmírna sila, anjeli, či možno iba náhoda zariadila, že sme sa dnes predsa len bližšie k nebu dostali 🙏🙏🙏

Hütte je slovo, ktorým sa v Rakúsku označujú chaty na horských chodníkoch, určené pre turistov na občerstvenie spojené s príjemným oddychom. Väčšinou sú situované na vyhliadkových miestach a tak sa tam turista zdrží o čosi dlhšie. A práve takto vyzerala aj naša ostatná túra. Začiatok na Waldheimhütte, chutný bio jogurt na Rothaidenhütte, potom vlastná desiata nad Sabathyhütte, pózovanie pred jazerom na Winterleitehütte a na záver vynikajúca polievka, chutný koláč a pivko na Schmelzhütte.

Menším horským podcelkom v tejto oblasti sú Seetalerské Alpy, kde najvyšším vrchom je Zirbitzkogel (2396m). A práve túra na tento štít sa z roka na rok stáva pre nás čoraz viac obľúbenejšou. A niet divu. Cestou ku vrcholu míňame svahy plné rododendronov, nekonečné čučoriedkové lány, horské studničky a plesá, pasúce sa kravičky i divoké kone.

Ešte predtým ako sme zavítali do srdca samotných Polonín, navštívili sme CHKO Vihorlat, ktorý je rovnako ako Poloniny zaradený do prírodného dedičstva UNESCO.
Celý náš dnešný deň sa niesol v znamení vody - Vinianske jazero, Zemplínska Šírava, Morské oko, Sninské rybníky a v znamení andezitových skál v podobe krásneho vyhliadkového miesta Sninského kameňa.

Zádielská tiesňava sa pýši mnohými superlatívmi. Je národnou prírodnou rezerváciou v chránenej krajinnej oblasti s 5.stupňom ochrany, leží v národnom parku, ktorého väčšiu časť tvoria krasové jaskyne zapísané UNESCOm a nachádza sa v nej najvyšší skalný vežovitý útvar Cukrová homoľa (105m). O čo však bola tiesňava ukrátená, je jej samotná dĺžka 3,3km. Preto sme okrem jej prechodu obohatili dnešný deň aj o túru na Hájske vodopády a neďaleký Turniansky hrad.
S dažďom opreteky a s hrmením za chrbtom, za to uveličení a navýsosť spokojní 👌

Posledný deň nášho pobytu, prišiel čas navrátiť sa späť domov. Ale ešte predtým sa na vyhliadke Belvedér na Labskej Stráni pohľadom na Labe pod nami pomyselne rozlúčime. Čas zostávajúci do nášho odchodu ešte využijeme turistikou po náučnej stezke Kaňon Labe a prehliadkou neďalekého mesta Dečín, nazývaného aj srdcom severu.

Skalné mestá bývajú často súčasťou pohorí a horských celkov a vždy dokážu príjemne obohatiť každú túru. Skalné útvary rôznych tvarov a veľkostí pripomínajúcich sfingy, tváre i postavy ľudí či zvierat míňate krok za krokom a dvíhajúc hlavy dohora obdivujete silu prírody, ktorá ich vytvorila. Tiské skály sú prehliadkou dokonalosti prírody bez zásahu človeka a to je na nich najviac fascinujúce. Rovnako ako Malá Pravčická brána a lúpežnícky hrad Šaunštejn. Dečínsky Snežník, jedna z najstarších rozhľadní v Česku iba dotvára celkový ráz miestnej krajiny.

Mezní Louka, časť Mezní kde sme boli ubytovaní sa nachádza iba niečo cez 10km od česko-nemeckých hraníc. Za nimi sa rozprestiera druhá časť národného parku, ktorá nesie názov Saské Švajčiarsko. A práve sem viedli naše dnešné potulky. Nad riekou Elbe, ako pomenovali Nemci Labe stojí kamenný most Bastei, ktorý je zároveň symbolom Saského Švajčiarska a lúpežnícky hrad Neurathen s dokonalými vyhliadkami na skalné útvary navôkol. Poobedie už patrilo opäť Čechám a Trpasličí skále, do ktorej boli takmer pred 200 rokmi vytesaní siedmy trpaslíci spolu so snehulienkou.

Výletných cieľov a turistických chodníkov vedúcich k nim je v tejto oblasti veľmi veľa a je naozaj ťažké vybrať si tie najkrajšie a najzaujímavejšie zároveň. O to horšie, keď máte k dispozícii iba pár dní pobytu. Existuje však miesto, ktoré za žiadnych okolností nevynecháme a vždy sa ku nemu radi vraciame. Je ním Pravčická brána, symbol celého Českého Švajčiarska. Doslova k nej priplávame na pramiciach po Edmundovej a Divokej soutezke a následne peši po Gabrielinej stezke.

Po takmer 600km dlhej jazde našim autobusom sme sa dnes ocitli blízko severozápadných hraníc Česka, kde sa rozprestiera najmladší zo štyroch českých národných parkov.
Pieskovcové skaly charakteristické pre toto územie nás vítali už v dedinke Sloup v Čechách a krátka náučná stezka nás priviedla ku rozprávkovému lesnému divadlu, vyhliadke Na stráži až po kaplnku Modlivý důl. A čerešničkou na záver dňa boli rozhodne z čadiča vytvorené varhany Panská skála, určite všetkým známe z rozprávky Pyšná princezná.

Zrušiť nedeľňajšiu túru, či nezrušiť? Zostať doma, či riskovať? Tieto otázky ma prenasledovali celý minulý týždeň, keď deň čo deň každé poobedie vystrájala búrka. Predpoveď počasia sa menila snáď každú hodinu, raz k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Vox populi rozhodol a my sme to riskli. Vybavení pršiplášťami, náhradným oblečením ale hlavne odhodlaním a nádejou, že dnes nám to napriek predpovediam vyjde. A viete čo? Ono to fakt vyšlo! Pretože úprimná viera, že nám bude umožnené je silné zaklínadlo. Ďakujeme.
19,9km - Čutkovská dolina, Jelenský vodopád, Jamišný vodopád, Čutkovská tiesňava, Vtáčnik, Malino Brdo a Vlkolínec

Prechodová túra v CHKO Bielych Karpát, ktorú sme začali na hrade Lednica a pokračovali cez prírodné rezervácie Lednické bradlo, Červenokamenské bradlo až po Vršatecké bradlá. Komu sily stačili, vybehol aj na vrch Chmeľová, ktorý je po Veľkej Javorine druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát. Po náučných chodníkoch Červenokamenské bradlo, Vršatecké bradlá a Mikušovské bradlá sme trasu zavŕšili pri kaštieli v Pruskom. Suma sumárum: jedna CHKO, tri prírodné rezervácie a tri náučné chodníky, spolu 25km v nádhernej prírode s dokonalými výhľadmi.

Tam kde pútnici zvyčajne končia svoju púť, my sme naopak naše putovanie iba začali. Posilnení zázračnou a liečivou vodou zo Studne sv. prameňa v Marianke sme pokračovali naprieč malokarpatskými lesmi a lúkami po vyšľapaných chodníkoch až pod bratislavský Kamzík. Kopec, ktorý okrem vysielača s rovnomenným názvom skrýva v sebe aj raj pre všetkých športuchtivých. Príroda je tu napodiv očarujúco krásna, svieža a plná zdravých dubov, borovíc i smrekov. Nikde žiadny výrub, nikde žiadne odpadky. Bratislavčania majú nad mestom skutočnú oázu.

Naposledy sme Brno navštívili pred dvomi mesiacmi, v čase vianočných trhov. A musím povedať, že námestia bez stánkov a vianočných stromčekov vyzerajú úplne inak. Krajšie a hlavne sú priestrannejšie a je v nich dýchateľnejšie.
Dnes dažďu doslova viseli nohy, a keby aj spŕchlo nevadilo by. Náš program totiž pozostával z návštev kultúrno-historických pamiatok v meste. Prehliadka vily Tugendhat a po obede prehliadka Labyrintu pod Zelním námestím.

Určite mi dajú všetci turisti za pravdu, že k dokonalej turistike neodmysliteľne patrí dobré počasie, skvelí parťáci a chutné jedlo. Dnes sa nám všetkého dostalo v patričnej a možno až prehnanej miere.
Dnešné kalórie, ktoré sme spálili na túre hrebeňom Štiavnických vrchov sa nám úspešne podarilo doplniť na zabíjačkových hodoch v Banskej Belej.
V nohách máme po dnešku 14,5km, zato v žalúdkoch niekoľkonásobne viac kalórií.

Zakopané, areál Snowlandie Welka Krokiew a príjemných 9°C, ktoré ani náhodou nespôsobovali rozpúšťanie sa snežného labyrintu, ktorý sme opäť po roku navštívili. Dva metre vysoký, pevne stojaci na rovnakom mieste a tak identický, že človek mohol nadobnúť dojem, že ten minuloročný odolal letným horúčavám a vydržal do nadchádzajúcej zimy 😊
Tento rok k nemu už tradične pribudli aj sochy zo snehu v snežnom iglu a čoskoro bude otvorená aj snežná pyramída. Takže napriek vysokým plusovým teplotám, sezóna sa tu postupne iba začína.
V plnom prúde je aj návštevnosť na Gubalowke, ktorá počas dňa poskytuje výhľady na panorámu Tatier a zotmením sa premení na vysvietený Las Vegas.

Máme za sebou skutočne nádherný deň. Dokonalým ho spravilo nielen ukážkové počasie s azúrovou oblohou, ale hlavne ľudia, ktorými sú naši noví i staronoví priatelia, ktorí sa ku nám dnes pridali.
Za slnečného svitu, ktorý nás prekvapivo nútil rozopínať si vetrovky sme z Chodníka korunami stromov na Bachledke s pôžitkom sledovali nielen štíty Havrana, Ždiarskej Vidly a vrcholku Lomničáka, ale aj lyžiarov ladne sa zvŕtajúcich na svahoch.

Namiesto sneženia v Tatrách mrzne. Snehu je tu akurát tak na lyžovanie. Cesty sú síce suché, zato chodníky totálne zľadovatené. A tak sme dnes kvôli bezpečnosti trochu pomenili naše plány a pohybovali sa viac lanovkami ako peši. Všetko nám to však vynahradilo slnečné počasie s azúrovo modrou oblohou, horúca čokoláda v novootvorenej reštaurácii pod vyhliadkou na Bachledke, varené vínko na Reinerke a z ľadu vytesaná krása na Hrebienku. No a cestou dolu spoločnosť Katky Knechtovej v jednom z vagónov zubačky.

Na severe Maďarska, sotva 20 km od našich hraníc sa nachádza krasová oblasť nazývaná Pilišské vrchy. Rovnako ako náš Slovenský kras je aj toto územie popretkávané množstvom jaskýň, priepastí a tiesňav. Okrem nám už dôverne známej tiesňavy Rám Szakadék s vrchom Dobogókő sme dnes pre zmenu preskúmali tiesňavu Dera szurdok s vrchom Piliš. Celá 14 km túra je natoľko krásna a zaujímavá svojim reliéfom so skalnými oknami, že ju určite zaradíme medzi naše plánované výlety .