Ani si nepamätám, kedy naposledy sme boli z túry doma už o piatej poobede. Zrejme to bolo tým, že dnešný výstup na Strážov bol krátky, ale zato intenzívny. Veď po necelých dvoch hodinách stupania sme už stáli na vrchole Strážova a skôr ako sme sa stihli zapísať do vrcholovej knihy, pokochať sa ukážkovými výhľadmi a zaspievať si s miestnymi turistami Jóžina z Bážin, boli sme na ceste dolu. A dokonca sme stihli aj výdatný neskorý obed v Čičmanoch. Otázka znie, čo s načatým večerom? 
