Tam kde skalnaté útesy akoby praskli a prepustili more, tam kde sa hory ohýbajú nad tenkým pobrežím, tam leží záliv najkrajší z najkrajších, nesúci meno Boka Kotorská. Jeho krása vyráža dych, ktorú slovami opísať verne a do detailov nie je v moci obyčajného smrteľníka. Preto vďakabohu za fotoaparáty, ktoré túto prácu aspoň sčasti vykonajú za nás.
Dokonalé prepojenie štyroch prírodných živlov. Napadlo mi dnes pri rannej prechádzke pobrežím zálivu Boky Kotorskej. ZEM v podobe okolitých skalných stien v symbióze s vlniacou sa VODOU blankytnej farby zálivu. Vlhký VZDUCH presýtený morskou soľou a napokon OHEŇ. Štvrtý živel, ktorý si bohužiaľ našiel svoje miesto aj tu. Tak ako našu krajinu, tak aj Čiernu Horu sužuje dlhodobé sucho, ktoré sa prejavuje tým najskazotvornejším spôsobom. A tak radosť z pohľadu na krásu zálivu strieda smutný pohľad na horiace vatry na vrcholkoch hôr.
