Ako často sa človeku pošťastí mať Tatry aspoň na chvíľu iba pre seba? Nám sa to dnes podarilo. Stačilo iba nechať si túru z Hrebienka na Rainerovu chatu na záver dňa a cestou tam stretávať iba zástupy naspäť sa vracajúcich turistov. Razom sme zostali na turistickom chodníku široko-ďaleko úplne sami a na Rainerke detto. Aj keď to bol naozaj zvláštne príjemný pocit, počuť ako Tatry náhle utíchli, jedným dychom dopĺňam, že praktizovať túry na sklonku dňa vyžaduje istú dávku skúseností a samozrejme znalosti terénu. V Tatrách obzvlášť.
