„Dobrý deň, vitajte v mojom rodnom dome“, prihovára sa nám mladý muž nápadne sa podobajúci na Milana Rastislava Štefánika. S klobúkom na hlave, oblečený v slušivom obleku elegantne sa opierajúc o vychádzkovú palicu otvára dvere domu, kde prechádzajúc jeho miestnosťami zanietene a s neskrývanou vášňou prerozpráva svoj životný príbeh. Detstvo s milujúcimi rodičmi, štúdiá, cestovateľské zážitky, stretnutia s významnými osobnosťami až po závratnú vojenskú kariéru so známym tragickým koncom.
„Prebijem sa, pretože sa prebiť chcem“ je motto, ktoré mu bolo vlastné a ktoré mu umožnilo tvrdou prácou na sebe samom a s neochvejnou vierou dosiahnuť všetko to o čom sníval. Od túžby spoznať svet hviezd až po vieru vo vybudovanie samostatného štátu. Škoda, že nám v školách neumožnili spoznať túto výnimočnú osobnosť, ktorej postoj k životu a nekonečnej láske k vlastnému národu by určite dokázal formovať zmýšľanie nejedného mladého človeka.